SlovenskýEnglish
Zmenšiť textZväčšiť text

História

Názov obce Radvaň nad Laborcom sa používa od roku 1964, keď zlúčením obcí Nižná Radvaň a Vyšná Radvaň vznikla nová obec, ktorá dostala toto pomenovanie.

Historicky sa na vývoji terajšej obce podieľalo 5 obcí, ktoré vznikli najskôr ako osady. Ide o malú Radvaň alebo Malú Belú (zaniknutú osadu), ktorá sa prvýkrát písomne spomína v r.1379, potom Nižnú Radvaň, ktorá sa spomína taktiež v roku 1379, v r.1440 (splynul s Nižnou Radvaňou) a Nižný Harbok (splynul s Nižnou Radvaňou).

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (z roku 1978) uvádza tieto staré a inojazyčné názvy bývalých historických častí obce. (Sú v ňom uvedené iba tie názvy obcí, ktoré znamenali vývin. Nie sú teda uvedené všetky varianty názvov):

Nižná Radvaň: 1379 Radvanya (podľa BEŇKA), 1470 Radvanya, 1773 Horbessansky Radvany, 1920 Nižná Radvaň; maďarsky – Horbokradvány, Laborcradvány

Vyšná Radvaň: 1440 Radvan, 1773 Radwany, 1920 Vyšná Radvaň, maďarsky – Izbugyaradvány

Horný Harbok: 1440 Felsewharb

Malá Radvaň alebo Malá Belá: 1379 Kys Radwanya alebo Kys Bela

Názvy predchodcov obce od roku 1773 uvádzame podľa MAJTÁNA:

Nižná Radvaň: 1773 Herbok – Radvany, Horbessansky Radvany, 1786 Herbok – Radwány, 1808 Horbók – Radvány, 1863-1902 Horbokradvány, 1907-1913 Laborcradvány, 1920-1964 Nižná Radvaň

Vyšná Radvaň: 1773 Radvany, Radwany, 1786 Radwány, 1808 Radvány, 1863-1913 Izbugyaradvány, 1920-1964 Vyšná Radvaň

Radvaň nad Laborcom: od roku 1964

V súlade s najnovšou platnou pravopisnou normou – Pravidlá slovenského pravopisu (1998) – sa pre obec Radvaň nad Laborcom používajú tieto prídavné a obyvateľské mená: radvanský, Radvančan i Laboreckoradvančan, Radvančanka i Laboreckoradvančanka.

Vo všetkých historických názvoch predchodcov obce – Nižnej Radvane, Vyšnej Radvane a Malej Radvane sa nachádza obmena slova Radvaň (Radvan, Radvany, Radvanya a i.). Názov obce azda súvisí so šľachtickým rodom Bogat-Radvan. Bol to uhorský veľmožský rod slovanského (azda i veľkomoravského) pôvodu, ktorý si udržal pozície aj v uhorskom štáte. V 11.- 12. storočí vlastnil rozsiahle majetky, najmä v okolí Michaloviec a v údolí Bodvy a Slanej.  V 14. storočí sa rozčlenil na vetvy, z ktorých vznikli viaceré uhorské šľachtické rody, napr. Rákócziovci, Morvazovci a i.

Vo vzťahu k rodu Bogat-Radvan sa udáva aj vojenský veliteľ, veľmož (9.-10.storočie) – Bogat (tiež Bugat, Bogár). Podľa starších uhorských kroník mal syna Bulču (Vér Bulcsu – Krvavý Bulču), zajatého a popraveného v roku 955 v bitke na rieke Lechu; Bogat bol v roku 920 veliteľom vojska starých Maďarov v Taliansku, ktoré na pozvanie kráľa Berengára pomáhalo bojovať proti jeho nepriateľom.

Aj v novinách „Zemplén“ (uradný vestník Zemplínskej stolice) z 15.2.1891 sa uvádza v článku zo série článkov, vysvetľujúcich pôvod nemaďarských názvov obcí, že obec Nižná Radvaň dostala svoje pomenovanie od svojho niekdajšieho zemepána rodového mena Radvaň.

Obecný kronikár Tink vo vzťahu k názvu obce uvádza, že za panovania Bélu III. Uhorského kráľa, sa do severnej časti Uhorska v rokoch 1141-1181 dostala z Čiech rodina Bogat-Radvan. Majetky mala najprv v Szvorncine (v terajšom Maďarsku), potom v Ložíne a Bracovciach (okres Michalovce). Podľa kronikára k ich majetkom patril i chotár Vyšnej Radvane, ktorý zrejme pre rodinu slúžil ako poľovný revír. Svoju domnienku opiera aj o báseň maďarského básnika Bálinta Balussa, ktorý s touto rodinou bol v príbuzenskom pomere a často ju v Bracovciach navštevoval.  V jednej svojej balade uvádza toto:

A radványa sӧtét erdőben

Halva találtak Bárczi Benӧt.

Hosszú, hegyes tӧr ifjú szívében

Íme bizonyság Isten elӧtt

Gyilkos erӧszak ӧlte meg ӧt.

V doslovnom preklade do slovenčiny to znamená:

V radvanskom temnom lese

Benӧ Bárcziho našli mŕtveho.

Dlhá, ostrá dýka v jeho srdci mladom

Hľa je pred Bohom dokázanie

Zabilo ho vražedné násilie.

Kronikár Tink sa však zrejme mýli. Nejde o baladu Bálinta Balussa, ale o baladu Arany Jánosa „Tetemrehívás“. Napriek tomu, sa tam však spomína bližšie neurčený radvanský les. Či sa však jedná o našu obec Radvaň nad Laborcom, kde sa nachádzajú hlboké bukové lesy, či o inú Radvaň, je na základe tohto baladického úryvku ťažko spoľahlivo určiť.

Na Slovensku sa so slovenským slovným základom „Radvaň“ nachádzajú v súčasnosti tieto ďalšie obce: RADVANOVCE (okres Vranov nad Topľou, Prešovský kraj, bývalá Šarišská stolica, historické názvy po r.1773 – Radvány, Radwány a i.); mestská časť RADVAŇ v Banskej Bystrici (Banskobystrický kraj, Zvolenská stolica, historické názvy po r.1773 – Radvan, Radvány, Radwany, Radwány a i.); mestská časť RADVAŇ-KRÁĽOVÁ  v Banskej Bystrici (vznikla v r.1964 zlúčením obcí Radvaň nad Hronom a Kráľová); RADVAŇ nad Dunajom (okres Komárno, kraj Nitriansky, stolica Komárňanská, historické názvy po r.1773 – Radvany, Radvány, Radwány a i.) a ČILIŽSKÁ RADVAŇ (okres  Dunajská Streda, kraj Trnavský, historické názvy po r.1773 – Radvan, Radván, Radvány, Radwány a i.).

Z ďalších obcí, majúcich základ slovo IZBUGXA okrem Vyšnej Radvane (Izbugya-Radvány aj Izbugyaradvány) na severovýchodnom Slovensku existovali tieto obce:

  • Izbugya – teraz Zbudza (okres Michalovce)
  • Izbugya-Belá (aj Izbugyabéla) – teraz Zbudská Belá (okres Medzilaborce)
  • Izbugya – Bresztó (aj Izbugyabresztó) – teraz Brestov nad Laborcom (okres Medzilaborce)
  • Izbugya-Hossumező (aj Izbugya-Hossúmező, Izbygyahossumező) – Zbudské Dlhé (okres Humenné)
  • Izbugya-Hrabóc (aj Izbugya-hrabócz, Izbugyahrabócz, Izbugyarabócz, Izbugya-Hrábocz) – teraz Hrabovec nad Laborcom (okres Humenné)
  • Izbugya-Rokitó (Izbugyarokitó) – Zbudský Rokytov (okres Humenné)
  • Izbugya-Zbojna – Vyšné Zbojné, teraz Zbojné (okres Medzilaborce).

Prvá časť zloženého slova týchto obcí svedčí o tom, že obce patria Izbugyaiovcom.